Elektrina bude podnikateľom aj domácnostiam zdražovať najmenej ďalších 20 rokov a v roku 2050 by sa mohla oproti dnešku jej cena zdvojnásobiť. Vyplýva to zo správy Európskej komisie, ktorú má k dispozícii britský ekonomický denník Financial Times.

Dokument, ktorý analyzuje možnosti naplnenia cieľov ohľadom znižovania emisií skleníkových plynov, okrem iného počíta s veľkým nárastom počtu veterných fariem, čo elektrinu ďalej zdražie. Podľa komisie všetky scenáre ukazujú, že veterné farmy sa do roku 2050 stanú hlavným zdrojom elektriny v EÚ a nahradia ako výrobu elektriny z uhlia tak aj z jadra. Veterné farmy by údajne do tej doby mohli poskytovať až 49 % elektriny v EÚ. Dnes je to zhruba 5 %.

Priemerné ceny elektriny pre domácnosti a podniky vraj podľa všetkých piatich možných scenárov “prudko” narastú “ do roku 2020 až 2030”. Najvyššie budú ceny po roku 2030 v prípade, že obnoviteľné zdroje energie budú tvoriť podstatný podiel na výrobe elektriny.

Priemerné ceny elektriny pre domácnosti v takom prípade vzrastú do roku 2050 o viac než 100 percent. Ak ale budú postavené nové jadrové a konvenčné elektrárne, bude nárast činiť len 43 %. Nárast cien pritom čiastočne ovplyvnia aj nové investície do infraštruktúry.

Správa sa pokúsila predstaviť dôsledky prispôsobenia energetickej politiky, ak má EÚ splniť záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 80 % do roku 2050 oproti roku 1990.

Dokument z EÚ unikol v čase, kedy Európska únia pripravuje “energetickú mapu” do roku 2050, ktorá má byť zverejnená koncom roka.

Jednotlivé scenáre predstavené v predbežnej správ ukazujú, ako sa budú vyvíjať ceny elektriny a náklady na jej výrobu, ak sa má EÚ stať menej závislou na konvenčných fosílnych palivách ako uhlie a zemný plyn, ktoré momentálne generujú viac než polovicu elektriny v EÚ-27.

V jadrových elektrárňach sa v súčasnosti vyrába 28 % elektriny v EÚ, zatiaľ čo veterné a vodné elektrárne, teda dva hlavné zdroje obnoviteľnej energie, obstarávajú dohromady 18 %.

Z piatich scenárov, ktoré vidí Európska komisia, je najdrahší ten, ktorý zahŕňa ďalšiu výstavbu pobrežných veterných fariem v Severnom mori spolu s výrazným využívaním slnečnej energie a výstavbou veľa malých solárnych a veterných generátorov elektriny.

Najlacnejší je naopak scenár spoliehania sa na čo možno najväčšiu diverzifikáciu energetických zdrojov.

Zdroj: www.energia.sk